Sulíkove volanie po „poctivej rovnej dani“ prevedené do obyčajnej reči znamená volanie po tom, aby tí, ktorých ročný príjem napríklad v roku 2019 prevyšovali 36 256 eura, t.j. viac ako 3000 euro na mesiac, platili aj zo sumy, ktorá prevyšuje uvedených 36 256 len 19% a nie 25% zo základu dane. Ak uvážime, že nadpolovičná väčšina zamestnancov na Slovensku dosahuje horko ťažko 800-900 euro mesačne, tak zavedenie „rovnej poctivej dane“, by štátny rozpočet pripravilo o ďalšie milióny, ktoré by nutne museli chýbať či už v oblasti školstva, zdravotníctva či sociálnej oblasti. Bohatí tým, že by platili „poctivú“ daň, t.j. ušetrili by na dani, by mali dostatok prostriedkov na zvýšené životné náklady, ktoré by ale nemala väčšina zamestnancov, tak že ich životný štandard by sa nutne znížil. Sulíkove volanie po „poctivej rovnej dani“ je fakticky volaním po znižovaní životnej úrovne väčšiny zamestnancov. Za „rovnosťou“ sa skrýva prehlbovanie nerovnosti medzi životnou úrovňou chudobných a bohatých, a za „poctivosťou“ sa skrýva obhajoba zištného záujmu najbohatšej vrstvy spoločnosti.