Vo vyhlásení ústavných činiteľov sa okrem iného zdôrazňuje, že budú bojovať proti dezinformáciám a propagande. Ale ako chcú bojovať proti dezinformáciám, keď hneď v úvode vyhlasujú, že „Slovenská republika je slobodný, suverénny a demokratický štát“, čo ale jasne odporuje Ústave čl. 7., bod 2/, kde sa hovorí, že „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky“. To vecne znamená, že vôľa občanov, z ktorej by mala pochádzať moc v našom štáte, je tu nahradená a podriadená vôli EÚ. Dokument šíri „fake news“ aj v otázke nášho vstupu do NATO, do ktorého sme podľa dokumentu vstúpili našou „slobodnou voľbou“, hoci fakty hovoria o tom, že referendum o vstupe do NATO bolo zmarené. Okrem toho, dokument svojim „nadčasovým“ tvrdením o prospešnosti NATO pre našu prosperitu a sociálnu spravodlivosť, zanedbal jednu maličkosť, že práve v dnešných a nasledujúcich ťažkých ekonomických časoch smeruje naša „vernosť“ k záväzkom NATO nie na rozvoj prosperity našich občanov, ale práve proti životnej úrovni našich pracujúcich.
Nie menej je zarážajúce tvrdenie našich predstaviteľov o tom, že naša príslušnosť okrem iného aj k NATO „Je vyjadrením našej príslušnosti k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany základných ľudských práv a slobôd, dodržiavania medzinárodného práva, a tiež solidarity a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri,“ O akých najvyspelejších štátoch sveta sa tu vedie reč, keď hlavnou silou NATO sú US, ktoré minimálne od čias všeobecného klamstva na pôde OSN o tom, že Irak je vlastníkom chemických zbraní hromadného ničenia, na základe čoho US a jej spojenci, včítane Slovenska zahájili vojnu proti Iraku, ktorý z vojny doteraz nespamätal, sa drží politiky „very likely“, ktorá sa neopiera temer o žiadne dôkazy. O akom dodržiavaní medzinárodného práva sa tu hovorí, keď to bolo predsa NATO, ktoré v rozpore s medzinárodným právom začalo bombardovať bývalú Juhosláviu, aj za podpory našej vlády. O akej vôli „rozvíjať mier“ sa tu hovorí, keď sa už dlhodobo celé NATO včítane našej armády pripravuje na vojnu proti Rusku. Nakoniec v programovom vyhlásení našej vlády niet ani slova o boji za mier ako prvej a rozhodujúcej hodnote zahraničnej politiky, ale je tam plno rečí o vernosti NATO a našej transatlantickej orientácii.