Dnešné Hospodárske noviny priniesli článok „Aká bude hospodárska politika slovenskej vlády„.  V načrtnutom pláne hospodárskej politiky vlády sa to všetko točí okolo zlepšovania podmienok pre podnikateľov a dokonca hlavným cieľom tejto politiky nemá byť zlepšovanie uspokojovania potrieb občanov a zvyšovanie ich životnej úrovne, ale hlavným cieľom hospodárskej politiky vlády má byť zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomiky. Odhliadnuc od toho, že problém zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky je v prvom rade vecou podnikateľov a nie vlády, tak fakt, že si práve tento cieľ vláda kladie ako hlavný cieľ hospodárskej politiky, neveští pre široké masy pracujúcich nič dobré. Vláda totiž môže napomáhať zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky buď aktívne, t.j prostredníctvom investícii do ekonomiky alebo pasívne, t.j. odpúšťaním daní a poplatkov podnikateľom. S ohľadom na to, že naša vláda žiadne významné investičné prostriedky nemá, a po prekonaní koronavírusu mať ani nebude, tak sa vydáva cestou znižovania a odpúšťania poplatkov podnikateľom.  Zlepšiť konkurenčné prostredie sa vláda bude snažiť napríklad cestou kontroly „poplatkového zaťaženia podnikania“, ktoré za posledné roky mimoriadne vzrástlo, čo prevedené do reči „bežného smrteľníka“ bude nesporne znamenať zníženie daní a poplatkov podnikateľov, čo bude následne znamenať menšie príjmy do štátneho rozpočtu, vyššie zisky pre podnikateľov a vyššie dane a ceny pre ostatných a to práve v čase, kedy naša zadĺženosť poletí hore. „Ocenenie“ si iste zaslúži aj odhodlanie vlády zamerané na „odstránenie existujúcich legislatívnych a regulačných bariér v oblasti dodávky elektriny, plynu a tepla“ čo opäť znamená len podporu nehateného zvyšovania ziskov pre podnikateľov a zaťaženie peňaženky občanov. Je zaujímavé, že v načrtnutom pláne niet ani zmienky o potrebe rozvoja nášho poľnohospodárstva, ktoré je hlboko pod hranicou bezpečnosti. Zdá sa, že ministerstvo hospodárstva nemá asi nič spoločné s ministerstvom poľnohospodárstva alebo povedané inak, naše poľnohospodárstvo nie je súčasťou nášho hospodárstva. To, že v materiály niet ani zmienka o zvyšovaní životnej úrovne nášho obyvateľstva je však plne pochopiteľné, lebo zámery vlády tento cieľ nie len že nesledujú, ale skôr naopak, ňou prijaté opatrenia zamerané na zlepšenie podnikania sú v protiklade k zlepšovaniu a zvyšovaniu životnej úrovne občanov. V tejto oblasti platí veľmi stará zásada, ktorú formuloval už A. Smith a to, že zvyšovanie bohatstva na strane podnikateľov nutne vedie k znižovaniu bohatstva na strane pracujúcich. Podľa jeho vtedajších odhadov na jedného boháča pripadá nutne asi 500 chudákov.